Kuvik obyčajný (plačlivý)
Habitus
Je to jedna z našich najmenších a najznámejších sov. Na chrbtovej strane je hnedá s bielymi škvrnami, na brušnej strane svetlá, s pozdĺžnymi hnedými škvrnami. Dúhovka oka je žltá. Je to sova aktívna za súmraku a v noci, ale často loví aj cez deň, najmä na miestach, kde ju človek málo vyrušuje, a v čase kŕmenia mláďat. Ak je kuvik vyplašený, zaujme vzpriamenú polohu, a potom sa akoby ukláňa.
Rozmnožovanie
Kuviky tokajú v marci a v apríli, keď sa ozývajú tichým „gú“. Ich „kuvikanie“ najmä v jesennom období je známe a veľmi povestné, v minulosti sa dávalo do súvislosti s rôznymi poverami. Ešte aj dnes na vidieku ľudia veria, že ak niekde zakuviká kuvik, tam niekto zomrie. Inde tvrdili, že kuvikaním privoláva smrť. Kuviky žijú v trvalých pároch. Na hniezdenie využívajú rôzne dutiny v budovách či stromoch, zahniezdia však aj v hromadách kamenia alebo dreva. Rovnako rady využijú aj špeciálne búdky, inštalované v poľnohospodárskych objektoch. V juhoeurópskych štátoch je známe aj hniezdenie v zemných norách. Samica znáša koncom apríla alebo začiatkom mája zvyčajne 4 až 5 vajec, no môže ich byť 3 až 6, ojedinele aj viac. Zahrieva ich 28 až 29 dní, mláďatá zostávajú v hniezde 28 až 30 dní. Kŕmia ich obaja rodičia. Spočiatku prináša potravu len samec, pretože samica sa zdržuje s mláďatami v hniezde. Kŕmia ich najmä v noci, ale často aj cez deň. Kuviky sú svojmu hniezdisku verné po celý rok a len zriedkavo sa vydávajú na krátke potulky do vzdialenosti niekoľkých desiatok kilometrov. Kuvik je po výrikovi naša druhá najhmyzožravejšia sova. Pravdaže, hmyz tvorí značnú zložku potravy najmä vo vegetačnom období, a sú to jednak rôzne druhy nočných motýľov, väčšie druhy chrobákov, rovnokrídlovcov – najmä veľké druhy kobyliek a krtonôžky. Značnú časť potravy tvoria aj dážďovky, v menšej miere slimáky. Zo stavovcov sú to najmä drobné hlodavce s prevahou hraboša poľného, drobné vtáky, menej netopiere, obojživelníky a jašterice. Potravu loví najradšej z posedu na vyvýšenom mieste. Chytá ju za letu aj na zemi.
Početnosť a rozšírenie
Podobne ako plamienka aj kuvik je typickou synantropnou sovou, hniezdi v tesnej blízkosti človeka. V minulosti u nás hniezdil aj vo voľnej krajine – v dutinách stromov v rôznych stromoradiach, vetrolamoch popri poľných cestách, v starých sadoch a parkoch. Dnes už takéto lokality s výskytom kuvika prakticky nepoznáme. Osobitne obľuboval staré hlavaté vŕby na pasienkoch, kde nachádzal vhodné dutiny na hniezdenie aj dostatok potravy. Dnes nájdeme kuvika najmä v nížinách a pahorkatinách po celom území Slovenska do nadmorskej výšky 300 metrov, ojedinele až do 600 metrov. Veľmi dôležitá je prítomnosť pasienkov, prípadne neobrobených plôch s nízkou a riedkou vegetáciou a s dostatkom väčších druhov hmyzu. Hoci skutočný stav kuvikov nepoznáme, odhaduje sa, že na Slovensku v rokoch 1980 až 1999 hniezdilo celkove 800 až 1 000 párov, dnes ich však je zrejme aj o polovicu menej.